Môže sa pri šarádach hovoriť alebo vydávať zvuky?
Môže sa hovoriť pri šarádach? Pri klasických pravidlách nie: herec nesmie hovoriť, vydávať zvuky ani naznačovať slová perami, smie používať len gestá, mimiku a pohyb. Hádajúci naopak hovoria nahlas, koľko chcú. Mnohé slovenské rodiny však majú domáce výnimky: zvuky pre malé deti, pobrukovanie pri piesňach alebo ukazovanie na vlastné telo. Najlepšie je dohodnúť sa na pravidlách ešte pred prvým kolom.
Môže sa hovoriť pri šarádach: čo dovoľujú klasické pravidlá
Šarády sú hra bez slov, a preto platí niekoľko jasných obmedzení pre toho, kto predvádza:
| Klasické pravidlá | Častá domáca výnimka | |
|---|---|---|
| Hovoriť | nie | nikdy |
| Naznačovať slová perami | nie | nikdy |
| Vydávať zvuky | nie | malé deti, nápoveda po 30 sekundách |
| Pobrukovať melódiu | nie | hudobné kolo |
| Ukazovať na predmety v miestnosti | nie | niekedy sa povolí |
| Ukazovať na vlastné telo a oblečenie | áno | áno |
| Písať písmená do vzduchu | nie | nikdy |
| Kývať a krútiť hlavou | áno | áno |
| Ukazovať počet slov a slabík | áno | áno |
Hádajúci smú hovoriť bez obmedzenia, kričať jeden cez druhého a skúšať aj tie najbláznivejšie nápady. Čím viac nápadov povedia nahlas, tým ľahšie herec spozná, ktorým smerom ich má nasmerovať.
Prečo sa nesmie hovoriť ani pobrukovať
Celá zábava šarád stojí na tom, že slovo treba ukázať inak než rečou. Ak by herec smel vydať zvuk, mnohé slová by boli príliš ľahké: krava by zabučala, pes zaštekal a hra by sa skončila za tri sekundy. Zákaz zvukov núti herca rozmýšľať, ako zviera vyzerá a čo robí. Práve z toho vznikajú najvtipnejšie momenty: dospelý človek, ktorý sa bez jediného zvuku snaží ukázať kohúta na plote, rozosmeje celú miestnosť viac ako akékoľvek kikiríkanie. Ticho je teda súčasť zábavy, nie prekážka.
Pohyb pier je zakázaný z rovnakého dôvodu. Aj bez hlasu sa slovo dá z pier ľahko prečítať, najmä pri krátkych slovách. Preto je dobré, keď herec pri predvádzaní nemá ústa otvorené tak, akoby niečo hovoril.
Ukazovanie na predmety: kde je hranica
Toto je najčastejší spor pri slovenských stoloch. Klasické pravidlá hovoria jasne: na predmety v miestnosti sa neukazuje. Ak je hľadané slovo stôl a herec poklepe na stôl, nie je to predvádzanie, ale prezradenie.
V praxi sa však bežne povoľuje:
- ukazovať na časti vlastného tela, napríklad na oko pri slove vidieť,
- ukazovať na vlastné oblečenie, napríklad na topánku pri slove Popoluška,
- ukazovať na hádajúcich, keď niekto trafil časť odpovede.
Ak chcete hrať prísne, dohodnite sa, že herec smie ukazovať iba na seba. Pri deťoch býva lepšie povoliť aj ukazovanie na hračky v izbe, inak sa najmenší rýchlo vzdajú.
Domáce výnimky pre deti a hudobné kolá
S malými deťmi sa oplatí pravidlá zmierniť. Škôlkar, ktorý predvádza psa, sa často sám od seba rozšteká a zakazovať mu to by pokazilo zábavu. Osvedčené domáce pravidlo znie: prvých 30 sekúnd bez zvuku, potom smie dieťa pridať jeden zvuk ako nápovedu. Viac rád nájdete v článku šarády pre deti.
Pri piesňach je bežná verzia s pobrukovaním: herec smie zahrať melódiu bez textu. Je to však samostatný variant a dohodnite sa naň vopred, inak bude druhý tím protestovať.
Keď sú zvuky celým zmyslom hry
Ak vás zvuky bavia, nemusíte porušovať pravidlá. Existuje samostatný variant, pri ktorom sa slovo neukazuje, ale ozvučí. Balíček Vydaj ten zvuk má 196 kartičiek a nájdete v ňom napríklad:
- Ľahké: pes háfka, kačka kváka, komár bzučí, siréna polície, búchnutie dverí, cvaknutie fotoaparátu.
- Stredné: spev veľryby, volanie páva, pískajúca kanvica, vzduchová brzda autobusu.
- Ťažké: veterné zvonkohry, ladička, vŕzgajúce pánty, vŕzganie cvrčka.
Zvukové kolo je vtipné aj pre dospelých a je výborným doplnkom k tichým šarádam. Tiché predvádzanie si zasa vyskúšate s balíčkom Zahraj to.
Sporné situácie, ktoré sa riešia najčastejšie
Aj pri jasných pravidlách sa objavia chvíle, keď nikto nevie, či herec ešte hrá férovo. Tu sú bežné prípady a odporúčané riešenie:
| Situácia | Odporúčané riešenie |
|---|---|
| Herec sa nahlas rozosmeje | Toleruje sa, smiech nie je nápoveda |
| Herec zo zvyku povie „áno“ alebo „nie“ | Slovo prepadá, aj keď to bolo nechtiac |
| Herec tlieska alebo dupe do rytmu | Pri piesňach sa zvyčajne povoľuje, inak nie |
| Tím uhádne slovo v inom páde, napríklad psa namiesto pes | Uznáva sa, dôležitý je význam |
| Tím povie zdrobneninu, napríklad mačička namiesto mačka | Uznáva sa, ak sa nehľadá práve zdrobnenina |
| Herec ukáže na hodinky na stene | Pri slove čas či hodiny je to prezradenie |
Slovenčina je pri šarádach špecifická tým, že slová majú veľa tvarov. Herec preto často ukazuje gesto pre koncovku alebo pre „trochu inak“, aby tím dospel k presnému tvaru. Rozumné je uznávať odpoveď vtedy, keď je jasné, že tím slovo pozná.
Ako sa dohodnúť pred hrou
Aby ste sa počas hry nehádali, prejdite si pred prvým kolom tento zoznam:
- Zvuky: zakázané úplne, povolené deťom, alebo ako nápoveda po polovici času?
- Predmety: smie herec ukazovať na veci v miestnosti, alebo iba na seba?
- Gestá: aké znamenia pre film, pieseň, knihu a počet slov budete používať?
- Tresty: čo sa stane, keď herec prehovorí? Slovo prepadá, bod dole, alebo bod pre súpera?
- Rozhodca: kto rozhodne sporný prípad?
Prehľad ustálených znamení nájdete v článku gestá pri šarádach a kompletné pravidlá v návode pravidlá šarád.
